Obec Bartošova Lehôtka.
Legenda.
Ako vznikol názov našej obce.
V dávnych časoch územie na ktorom je postavená naša obec patrilo pod mocné panstvo 
Šašovského hradu. Hradný pán bol vášnivý poľovník, preto často chodieval na polovačky do lesov patriacich k hradu. Jedného dňa sa vybral na polovačku do doliny na sever od hradu. S pánom hradu vždy chodieval na polovačky jeho najlepší zbrojnoš Bartoš. Polovačkou boli tak zaujatí, až sa od seba vzdialili. Zrazu zbrojnoš začul výstrel, a hneď na to veľký rev 
medveďa. Zmocnila sa ho zlá predtucha, že je niečo nie v poriadku a okamžite utekal pánovi na pomoc. Hradného pána našiel roztrhaného medveďom, ale medveď sa už vzďaloval veľkým lomozom a revom z ohavného miesta. Keď doniesli mrtve telo na hrad nastal obrovský smútok, no zároveň aj hnev hradnej panej. V žiali a smútku dala nešťastnému Bartošovi lehotu, aby sa do zajtrajšieho dňa z hradu odsťahoval a musel do konca života bývať na mieste nešťastnej udalosti, aby aj jeho medveď roztrhal. Bartoš sa na svitaní vybral do hôr, tu si pri potôčku postavil kolibu z konárov stromov. Každý deň chodieval do okolia, aby našiel a odstrelil medvediu obludu a tak aspoň čiastočne odčinil krivdu, ktorá sa stala jeho pánovi. Po netvorovi ako by sa zem zlahla, nenašiel ho. Keď sa blížíla zima postavil si namiesto koliby drevenú chalúpku. V pátraní po 
medveďovi pokračoval i v ďalších rokoch, ale bez úspechu. Po dlhšom čase doľahla naňho clivota zo samoty a neúspechu, a tak si v okolí vyhľadal dievča, ktoré si zobral za manželku. Ženička bola šikovná a dvojici sa začalo dobre dariť. Vychovali statných synov, ktorí si doviedli ženy a pristavili ďalšie chalúpky. Vznikla osada, ktorá sa neustále rozrastala. Ľudia z okolitých dedín ju začali nazývať po zbrojnošovi Bartošovi, ktorý dostal lehotu na vysťahovanie zo Šašovského hradu Bartošuvou lehotou.
Šašovského hradu. Hradný pán bol vášnivý poľovník, preto často chodieval na polovačky do lesov patriacich k hradu. Jedného dňa sa vybral na polovačku do doliny na sever od hradu. S pánom hradu vždy chodieval na polovačky jeho najlepší zbrojnoš Bartoš. Polovačkou boli tak zaujatí, až sa od seba vzdialili. Zrazu zbrojnoš začul výstrel, a hneď na to veľký rev 
medveďa. Zmocnila sa ho zlá predtucha, že je niečo nie v poriadku a okamžite utekal pánovi na pomoc. Hradného pána našiel roztrhaného medveďom, ale medveď sa už vzďaloval veľkým lomozom a revom z ohavného miesta. Keď doniesli mrtve telo na hrad nastal obrovský smútok, no zároveň aj hnev hradnej panej. V žiali a smútku dala nešťastnému Bartošovi lehotu, aby sa do zajtrajšieho dňa z hradu odsťahoval a musel do konca života bývať na mieste nešťastnej udalosti, aby aj jeho medveď roztrhal. Bartoš sa na svitaní vybral do hôr, tu si pri potôčku postavil kolibu z konárov stromov. Každý deň chodieval do okolia, aby našiel a odstrelil medvediu obludu a tak aspoň čiastočne odčinil krivdu, ktorá sa stala jeho pánovi. Po netvorovi ako by sa zem zlahla, nenašiel ho. Keď sa blížíla zima postavil si namiesto koliby drevenú chalúpku. V pátraní po 
medveďovi pokračoval i v ďalších rokoch, ale bez úspechu. Po dlhšom čase doľahla naňho clivota zo samoty a neúspechu, a tak si v okolí vyhľadal dievča, ktoré si zobral za manželku. Ženička bola šikovná a dvojici sa začalo dobre dariť. Vychovali statných synov, ktorí si doviedli ženy a pristavili ďalšie chalúpky. Vznikla osada, ktorá sa neustále rozrastala. Ľudia z okolitých dedín ju začali nazývať po zbrojnošovi Bartošovi, ktorý dostal lehotu na vysťahovanie zo Šašovského hradu Bartošuvou lehotou.
Podľa rozprávania miestnych obyvateľov napísal Ján Filanda.
O živote naších ľudí.
