OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
         
                      Obec Stará Kremnička.
  
   
 
 
 
 

Naša obec Stará Kremnička

Obec sa nachádza na juhu Kremnického pohoria, časť Jastrabská vrchovina v údolí zlatonosného potoka Rudnica, južnu hranicu chotára tvorí rieka Hron.
Územie bolo osídlené už v období Veľkomoravskej ríše. Prvá písaná historická pamiatka pochádza z roku 1075, kedy Gejza I. založil vo Svätom Benediku opátstvo. Stará Kremnička sa ale prvýkrát spomína roku 1442.
 
Povrch územia bol vyprofilovaný sopečnou činnosťou pred 15 miliónmi rokov, pri ktorej vznikali andezitové bralá viditeľné z obce. Na južnej strane obce je zaujímavý travertínový útvar Skalka, neďaleko obce sa nachádzajú ložiská kremeňa, pieskovisko s veľkým obsahom ryolitového tufu, v lokalite Potôčik zas hornina bentonit, zvyšok územia je pokrytý hnedozemou využívanou lesníctvom a poľnohospodárstvom.
 
Názov obce je odvodený od výskytu kremeňa, Kremenec. Historické názvy: Okermecz (1442), Okrempniczka (1481), Stara Kremniczka (1773), Kremnička (1920), Stará Kremnička (1927), po maďarsky sa obec nazývala Ókormocske, Ókormocke, po nemecky Alt-Kremnitz.
 
Obec patrila pod panstvo Svätý Kríž v Ostrihomskom arcibiskupstve Tekovskej župy. Od 1.1.1923 patrila do okresu Kremnica a od roku 1960 do okresu Žiar nad Hronom. Obec bola bránou pri objavovaní kremnického zlata, aj názov mesta Kremnica bol odvodený z názvu našej obce.
 
Obec v minulosti bola svedkom mnohých vojenských záujmov. V roku 1449 tiahli obcou Hunyadyho vojská, v roku 1627 ohrozovali obec Turecké vojská, v r. 1605 rabovalo vojsko Štefana Bocskaya, obec zasiahla bitka pri Jalnej - vojská Gabriela Betlena s cisárskymi vojskami, v r. 1848-9 presúvanie vojska Arthura Görgela, v r.1919 bojovala v okolí Československá armáda proti maďarskej Červenej armáde.
 
Obyvatelia sa živili roľníctvom, povozníctvom, kamenárstvom, prácou v lese, spracovaním dreva, ťažbou kovov v Kremnici, súkenníctvom, prácou na železnici, pracovali v závodoch v Kremnici a Žiari n/H. Zaznamenané sú remeslá, mlynárstvo, obuvníctvo, stolárstvo a murárstvo.
 
Školská výučba začala v roku 1845, materská škola v r. 1973, od roku 1880 do roku 1901 sa vyučoval maďarčina, od roku 1852 sa vyučovalo v súkromných domoch. Prvá škola postavená v roku 1862 zhorela dňa 29.5.1931, nová škola bola postavená v r.1932.
 
Kostol postavený v r.1674 zasvätený apoštolom, zničený požiarom v r.1888, novopostavený 1890 zasvätený sv. Imrichovi.

Aktivity obce:

Pivovar zaznamenaný v r.1715.
Mlyn pracoval od roku 1715 do roku 1955.
Kamenárstvo pracovalo v rokoch 1726 až 1972.
Píla na začiatku 20.storočia a pokračuje dodnes súkromnou firmou.
Stavba železnice Hronská Dúbrava – Vrútky v rokoch 1870 – 72, prvý vlak prešiel 12. 8. 1872,  žel. st. postavená v r.1912 – 14.
Tehelňa produkovala od r.1929 do roku 1939.
V r.1939 – 41 elektrifikácia obce.
V r.1945 postavené futbalové ihrisko Na pažitiach, v roku 1951 postavené ihrisko v lokalite Kúty.
V r.1950 zavedenie miestneho rozhlasu, verejného osvetlenia a regulácia potoka.
Dňa 24.5.1954 otvorenie kultúrneho domu.
Dňa 22.9.1957 založenie JRD, pracovalo veľmi úspešne.
V r. 1958 postavenie obchodu Jednota, zhotovená požiarna nádrž.
V r. 1963 – 69 stavba cesty Žiar n./H.- Kremnica vedľa obce, položená penetrácia miestnych komunikácií. 
V r. 1969 – 1986, stavba vodovodu, stavba materskej školy, vybudovanie parku, domu služieb, fontány, stavba telocvične.
Dňa 17.12.1991 dokončená plynofikácia obce.
V rokoch 1992 – 1997 vybudovanie televízneho káblového rozvodu, vybudovanie ČOV Záhrady, kanalizačného zberača.
 

Svetové vojny:

Do 1.svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918 bolo zverbovaných viac ako 100 občanov, 25 zahynulo vo vojne na talianskom fronte pri Piave, mnohých zajali ruskí kozáci.
V 2.svetovej vojne Nemci obsadili obec. 5.10.1944 od obce Lutila, do nemeckej armády boli odvedený 6 občania, z nich niektorí dezertovali do ČA. Do bojov SNP sa zapojili 110 občania, traja s konskými poťahmi. Väčšina z nich bola zajatá Nemcami v priestore Sliač – Králiky – Jastrabá, dňa 1.11.1944 vliekli Nemci zajatcov cez obec do koncentračných táborov, traja naši občania ušli.
Na železničnej trati nad obcou, pri tuneli Kečka bol prvýkrát nasadený do bojov pancierový vlak Štefánik. V bojoch o obec padlo 27 vojakov a partizánov, niektorí z nich sú pochovaný pri pomníku s menami na cintoríne. Počas vojny, po vojne a aj následkom americkej bojovej činnosti zomrelo 10 občanov. V obci dopadom mín boli spôsobené hmotné škody a vznikol požiar.
Nezabudnuteľná udalosť sa stala dňa 26.12.1944, keď vlak naložený muníciou (37 vagónov) a asi 400 vojakov nemeckej armády, sa rútil z Kremnických Baní neovládateľný dolu traťou, na stanici v Starej Kremničke, bol nasmerovaný na slepú koľaj. Následkom nárazu vlaku nastal obrovský výbuch, 20 – 30 vagónov sa kotúľalo zo stanice dole svahom za neustálych detonácií trvajúcich 3 až 4 hodiny, pritom zahynulo 373 nemeckých vojakov a dôstojníkov. Na konci vojny Nemci zničili trať a tunely.
Oslobodenie prišlo 31.3.1945 o pol desiatej, keď Červená armáda vstúpila do obce takmer zo všetkých strán.

Významné osobnosti:

Július Predáč 1914 – 1993 vyštudoval v Brne, v obci sa zaoberal výrobou liehu a francovky Fatra.
Mikuláš Bugár nar. 9.12.1920 vyštudoval v Kremnici, pracoval na Povereníctve v Bratislave, neskôr ako režisér ČS rozhlasu.
Ľudovít Krajčí 1922 – 1988 vyštudoval v Kremnici, pracoval ako úradník na ONV.
Ing. Emil Hudec 1929 – 1970 vyštudoval v Košiciach, bol prvým inžinierom v obci.
Ing. Bohumil Hanzel nar. 16.1929 vyštudoval v Bratislave, pracoval ako profesor v Bratislave.
Ing. Ján Kašša nar. 27.2.1930 vyštudoval v Nitre, pracoval na Okresnom úrade v Nových Zámkoch.
Ľudovít Reck 1920 – 1982 vyštudoval v Turčianskych Tepliciach, pôsobil na juhu Slovenska, potom učil v Žiari n./H.
Ján Šimko 1923 – 1970 vyštudoval v Bratislave, pracoval u Baťu vo Svite a na ČS veľvyslanectve v Bagdade.
Metód Rudnay 1923 – 1995 vyštudoval v Kremnici, pracoval na Notárskom úrade na juhu Slovenska, neskôr úradník v Kremnici.
RNDr. Anton Hanzel 1932 – 1962 vyštudoval v Bratislave, založil obecnú kroniku, tragicky zahynul vo Vysokých Tatrách ako horolezec.
Štefan Vincenc nar. 21.11.1932 vyštudoval v Bratislave, učil ako profesor v Banskej Bystrici.
 
Okolie obce.